?

Povídková kniha Zbyte─Źnost vyšla v Brazílii

V brazilském nakladatelství Thesaurus Editora vyšla povídková kniha Zbyte─Źnost (Inutilidades). Jedná se o jednu z prvních knih autora nastupující generace, která byla p??elo┼żena do brazilské portugalštiny. Za podporu, koncepci a realizaci projektu je t??eba pod??kovat velvyslanci ??eské republiky v Brazílii, panu Ivanu Jan─Źárkovi. Za financování p??ekladu pat??í pod??kování Ministerstvu zahrani─Źních v??cí ??R.

 

vsechny knihy je mozne objednat na www.kosmas.cz
─Źasopis RAK 8/2009 (I smrt se zahoj├ş) - RECENZE

Marek Mitka

Paso doble s ─Źitate─żmi i kritikou

 

         Remeselne zvládnu┼ą aparát typických prostriedkov literárnej postmoderny asi nie je, ako sa u┼ż neraz ukázalo, ┼żiaden problém. Nijaký iný smer toti┼ż nepozval do košiara písanej slovesnosti to─żko autorov – in┼żinierov, ktorí celkom nemúzicky, no zrejme s o to nástoj─Źivejšou vervou pospájali, inštalovali, zvariovali ─Źi zmutovali všetko, ─Źo kde kedy ponachádzali, odkukali, vy─Źítali alebo im len tak slina na jazyk priniesla. ??o na tom, ┼że ich technicistické konštrukty, s pribúdaním sved─Źiace leda o grafomanstve, boli a sú na nulovej, resp. nepatrnej umeleckej úrovni. V literatúre sa napokon medzi─Źasom dobre zabývali, ba od ┼żoviálnejšej ─Źasti kritiky sa nave─ża do─Źkali i pozitívnych oziev, tak┼że od etablovaných sa v súvislosti s nimi plynulo prešlo k sklo??ovaniu výrazu renomovaní. Svojím utešene sa rozrastajúcim dielom vychádzajú dnes títo autori v ústrety nezvy─Źajne širokej palete konzumentov: na jednej strane nepoh??dajú komunika─Źným klišé, miestami bezmála ─żudovým humorom a telenovelovými zápletkami; na strane druhej sa v ich textoch s┼ąaby povinný tan─Źek ocitajú kvázi originálne, vä─Źšinou však samoú─Źelne pou┼żité a na ohúrenie zamerané spisovate─żské grify. Pritom netreba zabudnú┼ą ani na priehrštia toho najspo─żahlivejšieho korenia, ─Źo sa tu vyskytuje, ─Źi┼że hodne, hodne sexu. V kone─Źnom dôsledku sta─Źí u┼ż iba daktoré z chýrnejších vydavate─żstiev, ktoré vyššie opísané lopotenie zaštíti svojou zna─Źkou, opatrí profesionálnou grafikou a úspešný mainstreamový autor je na svete. Mám dojem, ┼że zmienené atribúty sa vo ve─żkej miere vz┼ąahujú aj na tvorbu sú─Źasného ─Źeského básnika a prozaika Jana Pavla, konkrétne na románový debut I smrt se zahojí (Praha, Nakladatelství Slovart 2007). V za─Źiatkoch text upútava prepletaním viacerých dejových vrstiev a známych historických faktov s fikciou, no len dotia─ż, kým nevyjde najavo, ┼że autor maskuje rôznymi spôsobmi v podstate tú istú bezradnos┼ą. Nefunk─Źnou rekvizitou ─Źíslo jeden je americký herec James Dean, filmový idol prvej polovice pä┼ądesiatych rokov 20. storo─Źia, ktorý v úvode knihy (presne pod─ża skuto─Źnosti) hynie pri automobilovej nehode v útrobách svojho Porsche Spyder. Pavlov Dean stretáva krátko pred smr┼ąou tajomné diev─Źa menom Emília, ktorá sa stane jeho milenkou, stihne otehotnie┼ą a vzápätí ju prekvapuje správa o Jamesovom neš┼ąastí. Smr┼ą milenca Emíliou zrejme pohýna nato─żko, ┼że ako pôvodom ??eška (apropo, jej rodi─Źia umreli pri autohavárii) sa v ─Źase najtvrdšieho komunizmu dobrovo─żne vracia z Ameriky do ??eskoslovenska. Popravde, inú mo┼żnos┼ą ani nemá, lebo pri onakvejšom variante by zhruba po polstoro─Źí nemohlo náhodou vysvitnú┼ą, ┼że Deanova Emília je vlastne alzheimerovou chorobou postihnutá babi─Źka, o ktorú sa v pra┼żskom byte obetavo stará vnuk Jakub, inak hlavný hrdina románu. Neuralgickým bodom sú aj Emíliine listy Jamesovi v angli─Źtine, ktorých preklad autor v┼żdy poctivo ponúka na príslušnej strane pod ─Źiarou. Ich rozsah takéto riešenie skôr spochyb??uje, adresát i pisate─ż sú predsa známi, pri─Źom v texte je ─Ćalej odkaz aj na babi─Źkinu anglickú vravu. Prekladate─żský ošia─ż najvypuklejšie šarapatí na strane 128, kde Pavel s chu┼ąou tlmo─Źí frapantný dialóg: „James, is it you?* Ano, jsem to já, Jakub. That´s right. Finally...**; *Jamesi, jsi to ty? **To je dob??e. Tak kone─Źn??...“ Ale po─Ćme ešte do úvodných sekvencii románu, ktoré sú ka┼żdopádne uká┼żkou autorovej neschopnosti ─Źi neochoty zmysluplne selektova┼ą. V akejsi prízra─Źnej vidine rozdelenej na dve ─Źasti sú Jakub s man┼żelkou Sofiou napríklad prenasledovaní obzvláš┼ą krvila─Źným zviera┼ąom,  ktoré sa ich usiluje zo┼żra┼ą alebo aspo?? roztrha┼ą. V inom segmente textu Jakub a Sofia pre zmenu autom prekra─Źujú ─Źesko-rakúsku štátnu hranicu a tešia sa na pobyt vo Viedni. Jakub sa ocitá vo vnútornej nepohode, preto┼że nevie, ako vysvetlí Sofii fakt, ┼że v onom meste pozná Café Central, kam pred rokmi pozval vtedajšiu priate─żku a teraz tam plánuje pozva┼ą aj Sofiu (┼żeby inšpirácia Dobšinského rozprávkou Múdry Ma┼ąko a hlupáci?). V ─Ćalšej separovanej pasá┼żi rozprávania uniká tentoraz osamotená Sofia zlému mu┼żovi „a i kdy┼ż ho nevidí, p??esto ví, ┼że ho dob??e zná“ (s. 22). Slovom, odhliadnuc od obsahu, uvedené prestrihy v románe ni─Ź nerozvíjajú, na ni─Ź nenadväzujú a ni─Ź nenadväzuje na ne. Azda to miestami chcelo evokova┼ą rýchly filmový overdrive s hororovými prvkami, dejovú ak─Źnos┼ą a premyslené  psychologizovanie, iba┼że vstupný nápor na ─Źitate─żovu pozornos┼ą sa postupne premenil na previerku elementárnej súdnosti.

Ak sa však v románe I smrt se zahojí Pavel naozaj na nie─Źom generálne popálil, je to zaru─Źene obraz rozpadu man┼żelského zväzku Jakuba a Sofie. Z banálnych nedorozumení, zbyto─Źných hádok, konfliktov a nakoniec rozchodu vy┼ąa┼żil ako prozaik iba prvoplánovú obscénnos┼ą a podgurá┼żene kr─Źmové reflexie o rodine a otrávenom ┼żivote. Z h─żadiska jazyka zase ustrnul pri omie─żaní fráz a nie práve salónnych výrazov. Pars pro toto hajzel (po slovensky hajze─ż).  Osobne nemám proti pou┼żívaniu tohto dysfemizmu v literatúre nijaké výhrady, najmä ak je  zaradený funk─Źne, le┼ż Pavlov prístup pripomína od ur─Źitého momentu zvláštny druh obsesie. „Je to všechno v hajzlu“ (s. 23), konštatuje Sofia po náhlom a definitívnom odchode svojej matky z garsónky, ktorú zdie─żajú spolu s Jakubom. „Nech toho do hajzlu!“ (s. 29), pobáda Jakub uprostred noci opitú Sofiu, aby vypla rádio. Doslova hody pripravil autor ─Źitate─żovi na stranách 52 a 53, kde sa „hajz─żovaniu“ neubránil najprv James Dean (temer refrénové „...a je to všechno v hajzlu“) a po ??om Sofia, ke─Ć o┼ąapená kombináciou fernetu s Ataralginom vzdoruje Jakubovým záchranným úkonom so slovami „Jdi do hajzlu!“ a „Ty hajzle, ty ses teda p??kn?? vybarvil! Nechal si m?? samotnou!!“ Vari najopodstatnenejšie si v knihe u─żavuje Jakub pri náleze výkalu, ktorý na dlá┼żke v predsieni zanechala dementná babi─Źka: „Do hajzlu, vyk??ikl jsem“ (s. 100). Poetiku bulvárneho suterénu vyjadrovania a konania preferuje Pavel i vo finálnej fáze znášania „dôkazov“ o nevyhnutnosti rozvodu protagonistov. Rozhodujúcim svedectvom (súdiac pod─ża rozsahu kapitoly) o kríze vz┼ąahu má by┼ą sná─Ć skormútené a o to slaboduchejšie lí─Źenie obapolnej nespokojnosti so sexuálnou aktivitou partnera, napríklad: „Jakub: Je to s ní te─Ć, jako bych ho strkal do nafukovací panny“ (s. 57); „Sofie: ┼Że by m??l n??kde jinou?“ (s. 58) a pod. Pavel neponecháva ni─Ź na náhodu ani v prípade emocionálne naskrz otupeného príjemcu. Ke─Ć po─Źas milovania v menej tradi─Źnej polohe Jakub ne─Źakane zlyháva ako mu┼ż, stane sa mu, mam─żasovi, toto: „Najednou mu Sofie vrazí facku. ´Haló! Kde seš?! Na co zase myslíš?´ zvyšuje jeho ┼żena hlas“ (s. 35). Mno a ─Źo sa neprihodí v situácii, v ktorej za─Źína Jakub zva┼żova┼ą Sofiou proponovaný rozvod? ─Ża┼ą: „Sofie k n??mu p??istoupila a jednu mu vrazila“ (s. 45).

         Afekty a kotrmelce dosahujú v románe jednako i virtuóznejšie štádiá. Najpríznakovejšie sú tie, v ktorých Pavel opúš┼ąa teritórium rudimentárnej vierohodnosti a vydáva sa na exkurz do oblasti na hranici science-fiction. Príkladom mô┼że by┼ą hoci sexuálne frustrovaný Jakub, ktorý si v úsilí pomsti┼ą sa všetkým ┼żenám na svete volí na strane 116 ozaj podivnú metódu onanovania. V kalendári si pekne od 1. januára zoradí ┼żenské mená a pri ka┼żdom sa pohlavne ukojí. ??uduj sa svete, ┼ąa┼żkosti sa dostavujú a┼ż pri Dorote, z ─Źoho pod─ża autorom ponúknutej súpisky vychodí, ┼że Jakub za┼żil v priebehu nieko─żkých hodín súhrnne tridsa┼ądva orgazmov (!). Kuriózny je i záver románu, v ktorom si Jakub zaobstaráva obytnú jasky??u na Kanárskych ostrovoch (na strane 141 sa vyníma po─Źíta─Źový obrázok pevniny s komiksovo po??atým púta─Źom „TADY JE JAKUBOVO!“), kam sa pres┼ąahuje a vedno s psychicky vyšinutou priate─żkou Jitkou, verme, zakúša zaslú┼żené š┼ąastie. Netvrdím, ┼że literatúra napospol neznesie happyend, no Pavlova románová prvotina sa skon─Źila fakticky neinak, ne┼ż sa za─Źala: cirkusovým dubasením, efektmi a pózovaním. Vydr┼ża┼ą bezmála dvesto strán v porovnate─żne úpornom k??─Źi by skolilo aj ove─ża skúsenejšieho gý─Źiara. S knihou Jana Pavla je to ako s tým štylizovaným juhoamerickým tancom. Pobaví, unesie, pošteklí, zamrazí, no kvôli zá┼żitku z bý─Źích zápasov treba zájs┼ą na koridu.

 

 

ZajÝmavÚ odkazy:
ę 2008
TOPlist

Z recenze na:

I smrt se zahoj├ş. ??esk├Ż rozhlas ??? Vltava

Prózy Jana Pavla p??inášejí spíše postupn?? formulované a b??itké diagnózy ne┼ż úsp??šná lé─Źení, trýznivé kazuistiky spíše ne┼ż umn?? sestavené story, bolestnou sebereflexi spíše ne┼ż plynoucí zábavu. A práv?? v tom spo─Źívá jejich nenápadný, ale zásadní p??ínos.

Detail knihy >>

Z recenze na:

Zbyte─Źnost, Jakub Ehrenberger, literarni.cz

Jan Pavel své dílko napsal v duchu moderní literatury, s vyprav??─Źskou lehkostí a svi┼żností. Jednotlivé povídky jsou p??ímo─Źaré, vesm??s jednoduché a oklešt??né od veškerého nadbyte─Źného slovního balastu a┼ż na samotnou podstatu svého p??íb??hu.

Detail knihy >>